Predtým, ako som klikol na „play“ pýtal som sa sám seba, či musím mať ku skalám a lezeniu po nich nejaký vzťah, aby sa mi Uprising Valley páčilo. A aj keby som musel, tak som sa utešoval tým, že ako 6 ročný som videl horolezeckú výbavu môjho staršieho brata a meno Messner mi niečo hovorí. A to je predsa viac ako solídny základ. To som ešte nevedel, že aby sa mi tento dokument páčil, nemusel som robiť nič. Tento film vyliezol na vrchol bez mojej akejkoľvek pomoci.
Horolezci v druhej polovici 20. storočia? Alkoholici a feťáci
Je zaujímavé, že vrcholových športovcov máme zafixovaných ako ľudí s prísnou sebadisciplínou. Teda aspoň niektorých, všakáno. A teda lezcov, ktorí zdolávajú kolmé steny a riskujú svoj život, by sme do tejto skupiny zaradili medzi prvými. Lenže v 60. a 70. rokoch lezenie po stenách nebol vrcholový šport. Bol to únik z reality pred nudným americkým životom. A najlepšie sa vám uniká, keď pijete a drogujete. A presne takíto ľudia ako prví zdolávali Yosemity. Mekku a rodisko horolezectva.
Nielen ľudia, ale aj skaly zažívajú svoje éry. Yosemity zažili svoju Zlatú éru začiatkom 60. rokov. Našli si tú domov ľudia, ktorí žúrovali a veľa liezli po skalách, lebo im zase liezol na nervy konvenčný život. Najťažšiu stenu v národnom parku Yosemity sa podarilo zdolať Warren Harding za 18 mesiacov. Žiadna príprava, iba hektolitre vína a brandy. Skvelá párty. Každá párty sa však musí raz skončiť. A starších nahradia mladší. O slovo a zdolávanie stien sa prihlásila Stonemasters alebo Stoned? Ako chcete. Tí dokázali najťažšiu stenu zdolať za týždeň. S LSD a marihuanou sa lezie ešte ľahšie.
Nie je všetko o lezení
70. roky v Yosemitách boli pre lezcov ťažké. Ani nie tak skaly ako spoločenská situácia. Nemali peniaze, boli to hippíci, rangeri a hoteliéri ich neznášali a vojna vo Vietname na pohode veľmi nepridala. No zrútené lietadlo v horskom jazere plné vriec marihuany Stonemasterom na pohode pridalo. A poriadne. Z tulákov boli zrazu pracháči. Príbeh taký absurdný, že keby ste ho videli vo filme, krútite hlavou. A v dokumente? Len čumíte s otvorenými ústami.
Práve jeden lezec z generácie Stonemasters, John Bachar, ktorý vyzeral ako Owen Wilson, začal loziť bez istenia. Sloboda mu bola milšia ako život. A kde sú takíto blázni, sú aj kamery. A kde sú kamery, tam je aj televízia. A sa stane, keď sa objavíte v telke? Budete slávny. A zrazu sa z lezenia po skalách sa stal populárny šport. Vďaka Johnovi Bacharovi. Lezenie už nebolo nikdy také ako predtým a Yosemity už vôbec nie. A čo sa stalo s týmto pionierom, ktorý lozil bez istenia? Zabil sa. Ale až keď mal 52 rokov. Kto by bol povedal, že vydrží tak dlho?
Ľudia neustále posúvajú svoje limity
Stonemasters už boli starí na to, aby posúvali limity. Podmaniť si Yosemity zatúžili Stone Monkeys. Zdolávať najkomplikovanejšiu stenu celý týždeň? Zbytočná strata času, prečo to neskúsiť za 2 hodiny a 30 minút? Tentokrát bez alkoholu a drog. Lebo, keď vrcholový šport, tak bez drog. Hoci by niektorí cyklisti nesúhlasili, pri lezení bez istenia je jediný biely prášok, ktorý vám pomôže, magnézium. Lezenie sa zmenilo diametrálne a Yosemity ovládli rangeri, ktorí kontrolujú, či v národnom parku nekempujete dlhšie ako 7 dní ročne. Časy sa zmenili a ľudia tiež. Vývoj nezastavíš.
Je neuveriteľné, ako ľudia dokážu neustále posúvať svoje limity. Za 40 rokov sa naučili zdolať 900-metrovú stenu o 18 mesiacov rýchlejšie. Nezostať na jednom mieste, to je základ. Preto treba nájsť cestu, ako najrýchlejšie zísť zo skaly dole. Basejumping je lepší ako eskalátor. Valley Uprising nie je iba dokument o zdolávaní skál a seba samého. Je to skvelé zachytenie toho, ako sa mení doba, ľudia, miesto. No túžba po slobode a skaly zostanú navždy rovnaké.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára