streda 28. októbra 2015

Koľko váži jeden list

Streda je dobrý deň na holenie. Rovnako ako utorok alebo nedeľa. Dni by sa nemali diskriminovať, budú vám to chcieť nejako oplatiť. Isto vám pondelok robí doprieku. Stojíte pred zrkadlom, pozeráte sa na svoje červené oči. A aj cez tie popraskané žilky vidíte, ako Braun skracuje odrastené strnisko a odhaľuje dvojitú bradu. Sviňa jedna. Miesto predsavzatí, ako konečne začnete behať, radšej utečiete myšlienkami úplne inde. 

pondelok 26. októbra 2015

Prečo by mala zostať detskosť povinná

Hoci si myslím, že detskosť je jedna z najlepších vlastností, ktorú dospelí môžu mať, nerobím si ilúzie o tom, že nestarnem. Veď načoby aj. Popierať to nemôžem. Teda môžem, ale na prehadzovačku a farbenie šedín sa veľmi necítim. Vynahrádzam si to svojou detskosťou. No pár dní dozadu som prišiel na to, že z mojej detskosti zmizla jedna podstatná vec. Len tak si zbalila buchty do bodkovanej šatky, tú si povesila na vychádzkovú palicu a odišla na Balatón. Na dôchodok.

streda 21. októbra 2015

Drogówka: Najšpinavší ľudia v najčistejšej forme

Keby som po poľsky nevedel ani slovo a pri slove „szukat“ by som sa chichúňal ako nevyvinutý pubertiak, tešil by som sa, že idem pozerať film o protidrogovej jednotke. Drogówka však pomenúva dopravných policajtov. Pri tej príležitosti som si spomenul na slová bývalého policajného prezidenta Spišiaka, že slovenskí dopravní policajti vlastne ani nie sú policajti, skôr úradníci. A ako na tom sú dopraváci v Poľsku?

sobota 17. októbra 2015

Začnite klonovať Collinu, takto to ďalej nejde

Vždy som mal taký Don Quijotovský zmysel pre spravodlivosť. Ale bol som natoľko veľký realista, že proti veterným mlynom som nebojoval. Vedel som, že to nemá zmysel, moje slová takú silu nemajú, aby zastavili vietor. A naopak, futbal som nemal vždy rád. No potom sme si dali rande a miesto toho, aby som hneď povedal, že to nebude fungovať, dal som mu šancu. Druhú, tretiu, štvrtú. A chodíme spolu dodnes. Preto je mojou povinnosťou chrániť niekoho, na kom mi záleží, koho mám rád a sme spolu viac ako 12 rokov. Beriem výzbroj, brnenie a nejakú mrcinu a idem do boja proti veterným mlynom. A môže za to ostatný zápas Luxembursko – Slovensko. Prečo? 

I had a dream

Nie každý je Martin Luther King. Nemôže mať každý pod nosom fúzy a čiernu pleť. Alebo sny ako on. Veľké sny, ktoré zmenia svet. Raz sa mi snívalo, že Žilina poletuje vo vzduchu na tektonických platniach. Najlepším drinkom tu bola borovička so šľahačkou a čučoriedkami. A aby ste sa dostali z námestia domov, museli ste skákať ako Super Mario. Tento sen nezmenil svet, hoci potenciál mal. Ani ten zlý okolo nás, ani ten môj – ešte horší. 


The Good Lie: Človečinu cítiť z ďalekej sudánskej savany až sem

Nedokážem pochopiť všetky tie africké genocídy. A asi ani nechcem. A preto som rád, že sa mi to The Good Lie nesnaží vysvetliť. Akékoľvek moralizovanie je zbytočné. Každý, kto dokáže pochopiť, prečo 1 + 1 = 2, dokáže pochopiť, že ostreľovanie hlinených domov so slamenou strechou z helikoptéry nie je zrovna fér. A rovnako nie je fér, keď muži s kalašnikovmi strieľajú do ľudí, ktorých jedinou zbraňou je kópia. A ešte očarujúci úsmev. Kázať o morálke je zbytočné. Akýkoľvek pátos je zbytočný.