Vždy som mal taký Don Quijotovský zmysel pre spravodlivosť. Ale bol som natoľko veľký realista, že proti veterným mlynom som nebojoval. Vedel som, že to nemá zmysel, moje slová takú silu nemajú, aby zastavili vietor. A naopak, futbal som nemal vždy rád. No potom sme si dali rande a miesto toho, aby som hneď povedal, že to nebude fungovať, dal som mu šancu. Druhú, tretiu, štvrtú. A chodíme spolu dodnes. Preto je mojou povinnosťou chrániť niekoho, na kom mi záleží, koho mám rád a sme spolu viac ako 12 rokov. Beriem výzbroj, brnenie a nejakú mrcinu a idem do boja proti veterným mlynom. A môže za to ostatný zápas Luxembursko – Slovensko. Prečo?
Keď radosť z postupu ostane v tieni
Viem, že futbal už nie je hra pre džentlmenov. Viem, že tých pekne oblečených pánov v kabátoch a klobúkoch, ktorí v minulom storočí plnili štadióny a po zápase si miesto pár hodených dlažobných kociek, hodili do seba pivo, už neuvidím. Teraz vidím bučiacich ľudí, ktorí si pred každým sporným odpískaním rozhodcu schovajú zdravý rozum pod sedačku a začnú rozhodcu zabíjať slovami. Nie však takými, že „rozhodcovi mrkvu“. Najradšej by na neho však útočili aj päsťami, nielen slovne. A ako v hľadisku, tak aj na trávniku. Veď fanúšikovia podporia hráčov, keď robia to isté ako oni aj na trávniku.
A to isté na trávniku robili v zápase, ktorý rozhodol o našom premiérovom postupe na ME, aj Škrteľ, Weiss a Kucka. Miesto toho, aby hrali a behali, lietali za rozhodcom ako sršne a naťahovali sa s ním ako opičky na špagáte. A mne sa to veľmi hnusilo. Pokazilo mi to celú radosť z futbalu, z postupu. Lebo som sa opäť musel zamýšľať: existuje vôbec nejaký šport, kde rozhodcov rešpektujú menej ako vo futbale? Hokej? Určite nie. Ragby? Pfff. Basketbal? Asi nie. Hádzaná? Vôbec. Tak čo, existuje? Lebo podľa mňa nie a presne toto zabíja môj vzťah k futbalu a preto kričím: Do boja! Ako by povedal Marcel Merčiak: „Duše odsúdencov sa musia vzbúriť, aby sme vyčistili futbal od tohto nešváru.“ A tentokrát tým nešvárom nie je slovíčko „prcat“.
Zakladám iniciatívu „Odrežte hráčom ruky“
Aj by som chcel byť viac vtipný, aj menej sentimentálny, ale nejde to. Naozaj ma to sere. A už pekne dlho. Jasný faul na žltú kartu na moju obľúbenú motorovú myš, Alexisa Sanchéza, a on miesto toho, aby sa zdvihol, okamžite začne mávať rozhodcovi rukou, aby ukázal kartu. Ja by som bol za to, aby sa futbalistom odrezali ruky. Hneď by bol futbal krajší a hlavne férovejší – nebola by Maradonova „božská ruka“, Henry by nemal kvôli zápasu s Írmi škvrnu na svojej kariére, Abelovu Xavierovu ruku by Šramka nevidel a Francúzi by nekopali penaltu alebo by sa neudiala tragikomická bitka medzi Louisom Fabianom a Carlosom Diogom. A to strkanie do rozhodcov ani nepočítam.
Okrem toho ma všetci títo hráči, ktorí sa hádajú s rozhodcom, kúskujú hru, žalujú, ťahajú ho za dres, fuck offujú, donútili porozmýšľať, kedy som naposledy videl dobrý výkon rozhodcu. A bol som prekvapený, že to nebolo tak dávno. Bol to rozhodca Michael Oliver, ktorý sa toho nebál a dal di Maríovi v priebehu minúty dve žlté za sebou. O to smutnejší som však bol, že naposledy som videl zvládať takéto situácie Collinu.
A ešte jedna iniciatíva na záver
A preto okamžite zakladám ďalšiu iniciatívu, už som skoro ako slovenský politik. Iniciatíva sa volá „Začnite klonovať Collinu“. Lebo veď ja sa ešte nechcem rozísť s futbalom. Lebo ten, kto si takto poradí s Řepkom, poradí si aj s Weissom, Škrteľom či Diegom Costom.
Jasné, po čase by som začal chodiť s niekým iným. Ale kto by mal čas na vzťah s NHL, keď musím vstávať ráno do práce? Tak teda brúste cirkulárky, štartujte motorové píly, choďte ukradnúť Collinovu zubnú kefku, lebo vlasov na jeho tele už veľa nenájdete a poďme spoločne bojovať proti veterným mlynom a za tieto dve iniciatívy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára