streda 21. októbra 2015

Drogówka: Najšpinavší ľudia v najčistejšej forme

Keby som po poľsky nevedel ani slovo a pri slove „szukat“ by som sa chichúňal ako nevyvinutý pubertiak, tešil by som sa, že idem pozerať film o protidrogovej jednotke. Drogówka však pomenúva dopravných policajtov. Pri tej príležitosti som si spomenul na slová bývalého policajného prezidenta Spišiaka, že slovenskí dopravní policajti vlastne ani nie sú policajti, skôr úradníci. A ako na tom sú dopraváci v Poľsku?


Temnota všade, kam sa pozriete


Wojciech Smarzowski sa s vami nemazná, rovno vám chrstne do ksichtu tú najčistejšiu a zároveň najšpinavšiu podobu policajtov. Zbytočne nerozpráva, zbytočne nevysvetľuje a preto, kým sa dostanete do obrazu a porozumiete vzťahom na policajnej stanici, dostanete pár poriadnych rán na solar. Korupcia, úplatkárstvo, prostitúcia, znásilnenie, potoky poľskej vodky za volantom a vlastne úplne všade. A to všetko v réžii tých, ktorí by tomu mali brániť a trestať to.

Po tých úderoch máte v hrudi čudný pocit, ktorý vás prenasleduje celý film. Temnota, ktorú Drogówka vyžaruje nie je filmová, je skutočná. Bojíte sa, že temnota ostane s vami aj po záverečných titulkoch. Že ostane s vami navždy. Nemáte pocit, že pozeráte film, máte pocit, že sledujete skrytú kameru z policajného prostredia. Všetko je skutočné, všetko to svinstvo. Až príliš skutočné a vy tomu veríte a tým dovolíte temnote, aby vás zožrala.

Klišé téma automaticky neznamená klišé film


Tak ako originálny návrh neznamená automaticky skvelý film, tak ani klišé téma nerobí z filmu brak. Príbeh policajného renegáta Króla, na ktorého narafičili vraždu a jeho pátranie na vlastnú päsť nepôsobí kŕčovito, smiešne a už vôbec nie hollywoodsky. To je na tom najpodstatnejšie, nie je to žiadny super hrdina, nie je to nikto, kto by sa vyhol stovkám guliek. Je to priemerný dopravný policajt, hrozný manžel, podozrivý z vraždy, renegát, ktorého naháňajú ako zver. Policajti, aj mafiánska elita národa.

S pozemkami sa manipuluje a špekuluje nielen na Slovensku ale aj v Poľsku. Aj preto to, čo pozeráte, vám ide až na kosť. Viac, ako je príjemné. Šedá eminencia a arogancia moci tu vychádza z tieňa a hlási sa do akcie. A vám sa z celého systému chce vracať. Aj by ste, ale nedokážete sa ani pohnúť, lebo nemáte čas, film nemá hluché miesta. Wojciech Smarzowski sa s nami hrá, dávkuje nám scény v presných porciách. Tak, aby sme sa nepredávkovali a zároveň, aby naše zmysly fungovali na 100 %.

Keď sa nebojíte vykresliť korupciu, špinavé hry a humus, ktorý je zažratý v systéme, v tej najpriehľadnejšej forme, môže to dopadnúť len dobre. Dobre pre film. Pre diváka už horšie, pretože konfrontácia s týmto všetkým nie je príjemná. Je nekomfortná a zároveň taká fascinujúca, že len ticho sedíte, krútite hlavou a hovoríte: „To je svinstvo.“ Aj pol hodinu po filme. A presne toto je Drogówka – najšpinavší ľudia v najčistejšej forme.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára