Kukuričný ostrov: Radšej nech príde potopa ako ruskí vojaci

Vo vojne sa veľa nerozpráva, veď načoby aj. A je jedno, či ide o vojnu Storočnú, Druhú svetovú, Vietnamskú, medzigalaktickú alebo tú medzi Gruzínskom a Abcházskom. A tiež je jedno, či ste vojak alebo civil, do reči nie je ani jednému. 206. Presne toľko slov (v českých titulkoch) zaznie v Kukuričnom ostrove za 100 minút. Dedo, vnučka, niekoľko gruzínskych a abcházskych vojakov na člnoch a jeden ostrov v strede rieky.

Turecký Grape 2015

Prísť o panictvo je je oslobodzujúce a zároveň plné obáv. Ste nervózny, nie ste si istý, či tam patríte, chcete vydržať čo najdlhšie, no aj tak to celé ukončí predčasné vyvrcholenie. Áno, presne takýto bol môj prvý festival. Grape. V 26 rokoch som si dal načas, ale na tú správnu príležitosť treba čakať. A aký bol akt môjho pohlavného zbližovania sa s festivalom? 

Boyhood: Takto vyzerá poctivá robota. Ale...

Dnes a hádam aj predvčerom, dokázali maskéri pri filmoch s dejom odohrávajúcim sa viac ako desať rokov, odviesť takú prácu, že by ste hercom vrásky a šediny navyše uverili. No aj napriek tomu sa Richard Linklater vydal ťažšou, pekelne dlhou a hlavne zložitejšou cestou. Herci počas nakrúcania skutočne starli. Síce ušetril na maskéroch, no natáčanie filmu sa natiahlo na dvanásť rokov. Ale aspoň o ňom môžem teraz s čistým svedomím prehlásiť – tomuto sa hovorí poctivá práca. 

Calvary: Prvýkrát som ochutnal semeno, keď som mal sedem

„Prvýkrát som ochutnal semeno, keď som mal sedem.“ Toto je prvá veta filmu. Dosť šokujúca sama o sebe. O to viac, že bola vyslovená v spovednici kostolíka. V katolíckom Írsku. V dedinke, kde každý pozná každého. Najlepšie na tom je, teda ako pre koho, že to nebolo to najšokujúcejšie, čo bolo v spovednici povedané. „Zabijem vás, otče. Zabijem vás, lebo ste nespravil nič zlé. Zabijem vás, lebo ste nevinný. No nie teraz.“ A tak sa hriešnik zahrá na Boha a dá kňazovi 7 dní. 

Režisér John M. McDough nás prefacká hneď v prvých minútach írskou britkosťou, čím nám jasne naznačí, že sa s nami maznať nebude. Čierny a hlavne úžasne cynický humor, ktorý nás sprevádza na každom kroku kontrastuje s krásnou a jemnou írskou prírodou. Spoza horizontu na nás spolu s lúčmi zapadajúceho slnka dopadajú otázky: „Ako funguje dnešná cirkev? Funguje vôbec? Dokáže sa človek zmeniť? A zmeniť niekoho druhého?“ 

A ako zareaguje kňaz, keď sa dozvie o svojej smrti? - Nič mi na to nepoviete, otče? - Nie, teraz nie, ale do nedele niečo vymyslím. Ak by ma mal niekto presvedčiť o tom, že veriť sa oplatí, bol by to práve otec James (Brendan Gleeson). Dobrí ľudia sú vo filmoch nudný, no tento kňaz je iná liga, žiadna okresná trieda, hoci od kňaza na vidieku by sa to nejak čakalo. Problémy írskeho vidieku sú iné ako v meste, aj preto si otec James vypestoval v sebe značnú dávku irónie, cynizmu, pragmatickosti, zdravého rozumu a hlavne je stále nad vecou.

Chodiť ako kňaz od dverí k dverám a riešiť problémy s drogami, zháňať pištoľ, rozprávať sa o mlátení žien, nevere či homosexualite tak otvorene, že by na to bol hrdý každý špičkový psychiater. Každodenne stretávať nevrlého emigranta z Pobrežia slonoviny, majiteľa baru nenávidiaceho bankárov, večne ožratého milionára (mimochodom, hrá ho Dylan Moran a opäť špičkovo), bitú perverzáčku, pijúceho spisovateľa či najcynickejšieho lekára v UK by bolo po pár dňoch na kazajku. 

Týždeň ubehne ako fľaša whisky v írskom bare a prichádza deň d. A ako dopadne? Tak, že som po záverečných titulkoch dlho sedel, pil víno a na hrudi mi ležal ťažký betónový panel. Kalvária je ako Oreo – najprv dostanete tvrdú časť, ktorú schrúmete, lebo viete, že sa máte na čo tešiť – na polevu. Poleva je tá čiernohumorná časť, pri ktorej som sa náramne bavil. A posledný keks? Ten je tvrdý a po sladkej plnke horký. Najhoršie na tom je, že už žiadna sladká plnka nepríde. No aj tak si zmes chutí užívate.

Nick Cave a jeho 20 000 dní na tejto zemi

Čas je relatívny, vedel do Albert Einstein, vie to Nick Cave a viem to dokonca aj ja. Keby ste chceli vedieť, ako rýchlo ubehne 20 tisíc dní v živote podivného Austrálčana a odpoveď by ste hľadali v dokumente o jeho ešte podivnejšom živote, dostali by ste sa úplne exaktnú odpoveď – 1 minútu a 19 sekúnd. A keby vás zaujímalo, ako dlho trvá jeden deň Nicka Cavea, ten 20 0001., tak je to 1 hodina 31 minút a 13 sekúnd. Hovorím, čas je relatívny. Fakt.

Leto je peklo

Existujú ľudia, ktorým nechutia cheesecaky. Možno preto, že to nevedia prečítať, možno preto že nemajú radi tvaroh. Ktovie. Aj tak sa na nich pozeráme ako na podivínov. Tak im treba, majú im chutiť. Existujú ľudia, ktorí nemajú radi leto. Možno preto, že sú lepkaví ako jazyk chameleóna, možno preto, že všade narážajú na spotené pazuchy a možno preto, že sa ich ľadové srdcia začínajú roztápať. Asi pre toto všetko nemám rád leto. Leto je peklo.

Vytrhnuté z moleskinu #2

Leto v Hollywoode
V parku vrtí chvostom a aportuje Sandra Buldog. Na rozkvitnutý kvet sadol Čmel Gibson. Hviezdy svietia aj cez deň.

Holub sedel na konári a rozmýšľal o živote: Absurdnosť krúži okolo nás ako supy nad zdochlinou

Holub sedel na konári a premýšľal o živote je posledným filmom z trilógie Roya Anderssena o ľudskom živote a bytí. Trvalo sedem rokov, kým Andersson zhmotnil do koncentrovanej podoby absurdnosť, ktorú nám bežné dni servírujú - na raňajky, obed či večeru. A že sú to poriadné porcie! Absurdnosť krúži okolo nás ako supy nad zdochlinou a čaká na vhodnú príležitosť, aby sa do nás pustila.

Leviathan: V Rusku sa jeden život stratí

Andrej Zvjagincev nakrútil veľkú sondu dokaždodenného života veľkej krajiny, ktorá je zožieraná problémami ešte väčšími. Sociálna dráma, mrazivejšia ako sibírske noci, napriamo hovorí o tom, ako to v Rusku funguje. Na úvod dostanete cennú radu: Nebojujte so skorumpovaným systémom. Neoplatí sa to.

Boj snežného pluhu s mafiou: Viac surovosti ako v tataráku

Kraftidioten po nórsky, In Order of Disappereance po anglicky a Boj snežného pluhu s mafiou po slovensky. Ktorý názov vás zaujal najviac? Mňa určite ten slovenský, hneď mi bolo jasné, čo môžem čakať. A moje očakávania boli naplnené. Surová nórska gangsterka popretkávaná humorom čiernym ako noc v Bronxe bez elektriny. Hans Petter Moland ponúka to, prečo mám severské filmy tak silno rád. A čo to je?

Zabijaci: Pitvať sa v minulosti je asi také príjemné, ako pitvať telo utopenca

Nerád škatuľkujem, lebo to nechcem a hlavne ani neviem, ale tentokrát jednu škatuľku potrebujem. Nazvime teda žáner tohto filmu detektívny krimi-thriller. Kde inde, ako do tejto škatuľky, sa film s názvom Zabijaci hodí? Nie, nie tí Zabijaci so Stallonem a Banderasom, hoci ten film žeriem doteraz od čias, keď som bol malým človekom. Teraz som si vybral škandinávsky variant Zabijakov, ktorý má na svedomí Dán Mikkel Nørgaard. A že severania vedia robiť detektívne krimi-thrillery! Napriek bohatým skúsenostiam cez knihy od Nesba či Larssona, cez seriál Bron/Broen, bol toto môj prvý škandinávsky detektívny celovečerák. A aký bol?

Motýle: Vizuálne porno

Ak na britskej kinematografii skutočne niečo zbožňujem, je to zasadenie filmu do Viktoriánskej éry. Vtedy bolo pre mňa všetko krajšie – domy, oblečenie, ľudia, nábytok a aj bicykle. Peter Strickland sa rozhodol urobiť mi radosť a Motýle sa odohrávajú práve v tejto ére. A evidentne tým urobil radosť aj sebe, pretože vidieť, že pracovať s týmto dobovým obrazom ho neuveriteľne baví. On má radosť, ja mám radosť. To je fér, ešte viac ako paušál od O2.

Vyššia moc: Poznáte svoje pudy?

To, že je Ruben Östlund skvelý psychológ dokázal vo filme Hra, teraz v Najvyššej moci obhajuje titul „skvelého psychológa“ suverénne a s veľkým náskokom ako Usain Bolt. Plagát filmu nám hovorí: „Pripravte sa, bude to mrazivé.“ Ale ešte neviete, že to, čo vás zavalí nebude lavína, ale dávka mrazivých emócií a napätých situácií. Čoskoro sa dozviete, že vyhrabať sa z tohto na povrch a čerstvý vzduch je náročnejšie ako spod kopy snehu.

Divoké historky: Ľudia sú pomstychtivé svine, ale aj sviňa dokáže odpustiť

Jediné, čo som pred začiatkom Divokých historiek vedel, bolo to, že Damián Szifrón, režisér tohto kúsku, mi naservíruje 6 krátkych príbehov, 6 dielikov puzzle, z ktorých budem musieť vyskladať nejaký obraz bez toho, aby som videl krabicu a vedel, čo vlastne mám zložiť. Netušil som, či z toho vznikne nakoniec argentínske pšeničné pole, spiace mačiatko v topánke alebo panoráma Buenos Aires. Nevedel som nič.

Turekovo nebo, peklo, očistec

To, že si v tento večer zažijem svoju vlastnú Danteho Božskú komédiu, som netušil. A to, že bude obrátená, som si nechcel ani predstaviť. Chcel som sa len najesť a napiť, nie byť postavou príbehu bláznivého Taliana. Ale človek mieni, Alighieri mení.