Dnes a hádam aj predvčerom, dokázali maskéri pri filmoch s dejom odohrávajúcim sa viac ako desať rokov, odviesť takú prácu, že by ste hercom vrásky a šediny navyše uverili. No aj napriek tomu sa Richard Linklater vydal ťažšou, pekelne dlhou a hlavne zložitejšou cestou. Herci počas nakrúcania skutočne starli. Síce ušetril na maskéroch, no natáčanie filmu sa natiahlo na dvanásť rokov. Ale aspoň o ňom môžem teraz s čistým svedomím prehlásiť – tomuto sa hovorí poctivá práca.
Detstvo je zaujímavé tým, ako dokážeme selektovať spomienky podľa toho, akú majú pre nás váhu. A je úplne jedno, či sú to pekné alebo škaredé spomienky. Presne o to sa Richard Linklater v Chlapčenstve snažil, vcítiť sa do malého chlapca a z jeho pamäte vytiahnuť spomienky, ktoré sú pre neho najpamätnejšie. A my, ako diváci dostávame zaujímavú mozaiku detských spomienok a zažívame detstvo ešte raz. Ale nie svoje detstvo, tieto spomienky cudzie. A cudzie spomienky nezvyknú vyvolávať veľké emócie. Hoci tým z Masonovho chlapčenstva sa to niekedy podarí.
Tipnite si, aké detstvo má americký chlapec vychovávaný iba matkou. Plné alkoholu? Bitiek? Šikany? Sťahovania? Videohier? Fastfoodového jedla? Hádok so staršou sestrou? Čiastočne, nie, nie, áno, áno, nie, áno, ale iba takých roztomilých. Nie je to úplne zlé detstvo, vlastne je to celkom fajn detstvo. Niekedy je aj zábavné, no väčšinou je to detstvo niekoho iného. A hoci by ste ho chceli prežiť s ním, spomienky na to vaše sú silnejšie. A tak si len pozeráte zostrih momentov z detstva iného chlapca, ktorý vám je sympatický podľa toho, ako je práve ostrihaný. Keďže nič zásadné nerobí. Až keď je starší.
Skvelo sú to vykreslené premeny charakterov. Zmena milého pána profesora, ktorý učí Masonovu mamu na univerzite na jej manžela, neskôr alkoholika a nakoniec násilného alkoholika. Zmena nezodpovedného otca na milujúceho otca až po uvedomelého človeka, ktorý si založil rodinu a to, čo povie, má zrazu hlavu aj pätu. Nevieme, čo ich k tejto zmene viedlo, ako dieťa to nevnímame. No pamätáme si konkrétne situácie, kedy sme si uvedomili, že sa v tom človeku niečo zlomilo. Chlapčenstvo je skvelá simulácia detskej mysle – nepamätáme si príčiny, prečo sa to stalo, no vidíme ich dôsledky.
Vtlačiť 12 rokov do 160 minút je ťažšie ako natlačiť 100 kg kapusty do 10 litrového sudu. Preto je zarážajúce, koľko hluchých miest film mal. Emócie predávajú a Richard Linklater mi Chlapčenstvo nedokázal ponúknuť tak, aby som si ho kúpil. A Masonovo nezmyselné filozofovanie o ničom ku koncu filmu? To si mohol odložiť ku jointu na svojej internátnej izbe. Pretože filozofovanie o ničom môže byť horšie iba vtedy, keď to robí 18 ročný chlapec plný ideálov. Áno, presne toľko rokov má Mason nakonci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára