Prísť o panictvo je je oslobodzujúce a zároveň plné obáv. Ste nervózny, nie ste si istý, či tam patríte, chcete vydržať čo najdlhšie, no aj tak to celé ukončí predčasné vyvrcholenie. Áno, presne takýto bol môj prvý festival. Grape. V 26 rokoch som si dal načas, ale na tú správnu príležitosť treba čakať. A aký bol akt môjho pohlavného zbližovania sa s festivalom?
Inside I am enjoying
Hovoria o mne, že si žijem vo svojej vlastnej bubline. Nieže by som popieral realitu, to nie. Ibaže si nepúšťam ľudí veľmi ku telu. Hovorili aj to, že na Grape budú ľudia, zrejme trošku viac, ako som zvyknutý. A tí ľudia tam skutočne boli. Ocitol som sa na mieste s najvyšším výskytom Vansiek v strednej Európe. Keďže som mal aj ja na nohách jedny, cítil som tam akúsi zvrátenú spolupatričnosť. Alebo som si to len nahováral, aby som sa cítil lepšie.
Boli momenty, keď som chcel stáť na koncerte v zorbingovej guli, ale to bola nováčikovská daň. Druhý večer som bol už skúsený mazák a vždy som stál na mieste, kde do mňa nikto nevrazil, neoblial ma pivom alebo sa ma nedotkol. Asi moje zamračené brvy, holá hlava a bublina pod prúdom robili zo mňa objekt, do ktorého ľudia nechcú vrážať. Ale inside I am enjoying. Hoci neisto a nie všetko, ale áno. Bavil som sa.
Keď vás obsluhuje otec slovenského rapu
Lebo festival nie je iba o hudbe ale aj o nehudbe, tak jeden nehudobný highlight sa mi vryl pod kožu viac ako pichajúca páska na zápästí. Idete sa najesť, vyberiete si jedlo podľa najestetickejších tabúľ a zrazu vidíte, že tam obsluhuje Vec. A keby ste za ten malý burger zaplatili aj 12 €, máte skvelý zážitok, lebo je to milé, vtipné, charizmatické a on je taký istý.
A najkrajšie na tom je to, že samotné jedlo prekonalo dovtedy najväčší nehudobný highlight – Veca v zástere ťukajúceho do kasy. Potom, keby ste chceli niečo skvelé na jedenie, Salt'n Pepa je to miesto. Celkovo bolo si z čoho vyberať. Je super, že na festivale nemáte na výber len z kebabu od Joža z Dunajskej stredy, hot dogmi od Marty z Krupiny a grilovanými klobásami zo Záhoria. Veľká vďaka gastronomickej obrode Slovenska.
Inside I am dancing
Snažiť sa vidieť všetky koncerty počas festivalu, je ako vidieť všetky miesta v Paríži za jeden víkend. Dá sa to, ale budete uštvaný. Bude vás všetko bolieť a miesto toho, aby ste si užívali, budete unavený a nič si poriadne nevychutnáte. Pochopil som to až pri Foals, ktorých som radšej presedel na slamených stohoch s vínom v ruke. A viete, kto za to môže?
Macabees. Keď začnú hrať, poviete si aké super, aké fresh, aké nové. Ale keď hrajú polhodiny a vy máte pocit, že hrajú jednu pesničku dokola, nadšenie poľaví. A potom, keď ich hudbu porovnáte s Triggerfingerom, s pánmi, ktorí vyrastali ešte vtedy, keď hudobník musel ovládať svoj nástroj, rozdiel je ešte väčší.
Mám štyri hudobné highlighty. Hudobným objavom sú pre mňa Kadebostany. Energiou a atmosférou nabitá show, ktorá vám urobí zimomriavky, aj keď je v stane 35°C. Najviac to roztočili Billy Barman, ale to som tak nejako od Podmanického aj čakal. Skvelá šou od skvelého šoumena.
Hudobne najlepšie zvládnutý koncert bol od Triggerfinger. Takto to vyzerá, keď hudba a sóla bavia. Páni to roztočili. A najväčší highlight bola MØ a jej bubeník. Obscéna bitch so samopaľom za bicími. Aj keď dala asi 6 pesničiek, tancoval som viac ako John Travolta v pomáde. Samozrejme nie navonok, vnútri.
Sečteno podtrženo
Rady na pivo? Neviem, pil som skvelé víno od Slobodného vinárstva, ale asi tam naozaj boli. Toitoiky a sprchy? Neviem, ani raz som ich nepoužil, pretože som spal medzi kamennými múrmi, kde ma žiadne „hovnoóóó“ o šiestej ráno nezobudí.
A zrušenie festivalu? Správne rozhodnutie, búrka na otvorenej ploche nie je sranda. Na Pohode by vedeli rozprávať a tí, ktorí chcú svoje peniaze späť? Asi ich život nemá veľkú hodnotu, keď si ho cenia na nejakých 40, 50 €. A ja? Ešte stále mám náramok z Grapu na ruke. Asi sa mi páčilo. Zvláštne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára