Holub sedel na konári a premýšľal o živote je posledným filmom z trilógie Roya Anderssena o ľudskom živote a bytí. Trvalo sedem rokov, kým Andersson zhmotnil do koncentrovanej podoby absurdnosť, ktorú nám bežné dni servírujú - na raňajky, obed či večeru. A že sú to poriadné porcie! Absurdnosť krúži okolo nás ako supy nad zdochlinou a čaká na vhodnú príležitosť, aby sa do nás pustila.
To, že je smrť súčasťou života rovnako ako narodeniny či rybačka, vie Andersson, ja, aj vy. Andersson však nemá pred smrťou rešpekt, prečo by aj? Môžete žiť akokoľvek dôstojne, dôstojne zomrieť však nemôžete. Tá s kosou si pre nás príde pri otváraní fľaše vína alebo počas plavby loďou. Je jej to jedno. Smrť nie je dôstojná, tak prečo sa na nej nezabaviť?
Andersson skladá príbeh z dlhých, jednozáberových scén, z ktorých umne vytvorí mozaiku. Jej krásu pochopíte až vtedy, keď od nej odstúpite o krok – zrazu dostanete úplne iný pohľad. Lepší. Pri dlhých jednozáberových scénach ide režisér do rizika, že diváka budú nudiť. Tu sú ale jednozáberovky chutnejšie ako jednohubky na kráľovskej svadbe, Andersson ich dohnal do dokonalosti. Ak by ste v galérii pustili Anderssonov film na 15 monitoroch, na každom z nich ho zastavili v inom čase, návštevníci by videli krásne fotografie.
Spočiatku sa zasmejete, čím vás film väčšmi pohlcuje, tým viac si uvedomujete, že je aj tak trochu o vás. V Anderssonovom filme sa skrýva malý kúsok zo života každého z nás. Hoci máte na perách úsmev, kontrolka vnútri zasvieti a povie: „Veď to je o mne.“ Vtedy nemáte chuť sa smiať, už sa chcete iba trpko usmievať a nasávať smutnopekný pocit, ktorý ide z plátna ku vám.
Dej filmu je roztrúsený po jednotlivých scénach, ktoré spájajú iba postavy. A niekedy ani to. Keby ste niekedy rozmýšľali o tom, aké je najsmutnejšie povolanie na svete, odpoveď nájdete v tomto filme – predavač zábavných predmetov. Neveríte? Tak skúste niekomu predať upírske zuby, smejúce sa vrecko alebo gumovú masku. Hlavní hrdinovia sa o to snažia, majú pripravenú dokonale vyladenú prezentáciu, ale smiech sa dnes už nepredáva.
Holub sedel na konári a premýšľal o živote vám urobí ďalšie Vianoce. Každú scénu, ktorú ste počas 100 minút mohli vidieť, vám Roy Andersson zabalil a položil pod stromček. Ako to už pri rozbaľovaní darčekov býva, nájdete tam tie, ktoré vás rozosmejú, dojmú, potešia či vtlačia slzu do oka. Záleží len od vášho listu pre Ježiška, či sa vám film bude alebo nebude páčiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára