Existujú ľudia, ktorým nechutia cheesecaky. Možno preto, že to nevedia prečítať, možno preto že nemajú radi tvaroh. Ktovie. Aj tak sa na nich pozeráme ako na podivínov. Tak im treba, majú im chutiť. Existujú ľudia, ktorí nemajú radi leto. Možno preto, že sú lepkaví ako jazyk chameleóna, možno preto, že všade narážajú na spotené pazuchy a možno preto, že sa ich ľadové srdcia začínajú roztápať. Asi pre toto všetko nemám rád leto. Leto je peklo.
Aby toho nebolo málo, leto vyláka do ulíc sandále s ponožkami. A to je ešte vrchol estetizmu oproti mužom chodiacim hore bez alebo s košeľou na jeden gombík. Nestačí, že sa varíme vo vlastnej šťave, leto sa snaží vypáliť naše oči takýmito fashionistami. Na druhej strane máme zase krásnu modrú oblohu na fotenie. Instagram radosťou zaplesá. Ale jedna vec je na Instagrame dobrá, robí nás všímavejšími. Všímame si svoje okolie, lebo sliedime ako predátor, čo by sme mohli odfotiť a potešiť svoje ego lajkmi. A lajky dokážu niekedy zachladiť moje topiace sa srdce.
Byť mokrý ako myš po tom, čo zjete polievku? Byť mokrý po tom, čo stojíte? Len tak, na slnku, v tieni, na hlave, pod lipou, kdekoľvek. Byť mokrý len preto, že je leto? Ďakujem, neprosím. Jar a jeseň sú obdobia, ktorým toto preceňované horúce peklo kradne všetku slávu a pozornosť. A prečo toto všetko píšem? Lebo ako status na facebooku to je príliš dlhé. A pretože nemám rád, keď sa dejú krivdy. Je suis jar&jeseň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára