Nerád škatuľkujem, lebo to nechcem a hlavne ani neviem, ale tentokrát jednu škatuľku potrebujem. Nazvime teda žáner tohto filmu detektívny krimi-thriller. Kde inde, ako do tejto škatuľky, sa film s názvom Zabijaci hodí? Nie, nie tí Zabijaci so Stallonem a Banderasom, hoci ten film žeriem doteraz od čias, keď som bol malým človekom. Teraz som si vybral škandinávsky variant Zabijakov, ktorý má na svedomí Dán Mikkel Nørgaard. A že severania vedia robiť detektívne krimi-thrillery! Napriek bohatým skúsenostiam cez knihy od Nesba či Larssona, cez seriál Bron/Broen, bol toto môj prvý škandinávsky detektívny celovečerák. A aký bol?
Pitvať sa v minulosti je asi také príjemné ako pitvať telo utopenca. Hlavne vtedy, keď ste detektív a otvorením starého prípadu spustíte lavínu nepríjemných udalostí. Špeciálne policajné oddelenie Q, ktoré kolegovia prezývajú Arab a opilec, lebo jeho členmi sú Arab a opilec, sa v nej vŕtať začnú. V uzavretom prípade. A keď sa vŕta, robí to hluk, ktorí mocní ľudia zapletení v dvojnásobnej vražde nemajú radi. Zvlášť vtedy, keď príklepovú vŕtačku drží v rukách práve tvrdohlavý opilec.
Aby toho nebolo málo, tvrdohlavý opilec je ešte aj cynik a tak trochu vtipný. Keď pátrate po korunnej svedkyni, je to komplikované: - Zistite, kto to je. - A keď je už mŕtva? – Alebo vydatá? – Je v tom nejaký rozdiel? Korunná svedkyňa, ktorá chodila na prominentnú internátnu školu, kde s ďalšími bohatými detiskami tyranizovali ostatných študentov a vlastne každého, kto im prišiel do cesty. Niečo ako Denis - postrach okolia, lenže ten si narozdiel od tejto vydarenej skupinky mladých snobov nekrátil čas vraždením, mlátením a znásilňovaním.
Zaujímavosťou, pre mňa nepríjemnou, je to, že prakticky od začiatku vieme, kto je vrahom a ako sa to stalo. Takže tomuto detektívnemu krimi-thrilleru chýba to najdôležitejšie – pohrávanie si diváka s myšlienkou, kto to má celé na svedomí a záverečné veľké prekvapenie. Je to podobné, ako keď vám kúzelník pred predvedením svojho úchvatného triku povie, ako ho robí. Áno, je to stále skvelý trik, ktorý vám vyrazí dych, ale nemôžete sa v hlave sám seba pýtať, ako to urobil. Toto isté urobil Nesbø v Snehuliakovi tesne pred koncom a vtedy som ho chcel zbiť.
A aký je to teda film? Najjasnejšia odpoveď je teraz tá najkratšia: „Škandinávsky.“ Ale Nørgaard nebol skúpy na surovosť, a ja nebudem skúpy na slovo. Zabijaci sú film napínavý, prepracovaný, temný, surový, poctivý, ale hlavne menej prekvapivý, ako by som chcel. No pocit znechutenia z toho, ako si bohatá elita robí, čo sa jej zachce, ma tlačil na hrudi ako dvestokilová oceľova platňa ešte hodnú chvíľu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára