Vo vojne sa veľa nerozpráva, veď načoby aj. A je jedno, či ide o vojnu Storočnú, Druhú svetovú, Vietnamskú, medzigalaktickú alebo tú medzi Gruzínskom a Abcházskom. A tiež je jedno, či ste vojak alebo civil, do reči nie je ani jednému. 206. Presne toľko slov (v českých titulkoch) zaznie v Kukuričnom ostrove za 100 minút. Dedo, vnučka, niekoľko gruzínskych a abcházskych vojakov na člnoch a jeden ostrov v strede rieky.
Gruzínska rieka Inguri je výnimočná, okrem toho, že sa tú premávajú gruzínski aj ruskí vojaci na člnoch, tým, že každú jar prinesie z kaukazských hôr ostrovčeky kamenistej no úrodnej pôdy. Bola by škoda nevyužiť toto krásne a žičlivé územie. To si povie aj dedo so svojou vnučkou, ktorí tu začnú stavať drevený domček. Nie tak, ako Bear Grylls, ale pomaly, poeticky a s každým novým trámom, s každou novou doskou, sa necháte unášať silou ľudskej vôle a trpezlivosti.
Nikdy som si nemyslel, že sledovať rastúcu kukuricu na ostrovčeku s rozlohou väčšieho bytu a dvoch blízkych a zároveň cudzích ľudí, môže v sebe skrývať toľkú krásu. Nie gýčovú, ale živelnú minimalistickú krásu. Po sejbe nezačne rásť a vyrastať len kukurica, ale aj vnučka. Zmeny na sebe samej sa ťažko pozorujú na hladine rieky či v odraze lesklých šupín rýb, no očiam vojakov rysujúce sa prsia neuniknú.
Súčasťou kolobehu prírody je aj obdobie dažďov, a keď žijete na ostrovčeku uprostred rieky tešíte sa na to, keď začne pršať, ešte viac ako na návštevu ruských vojakov hľadajúcich postreleného gruzínskeho vojaka, ktorého ukrývate na „svojom“ ostrove. Výsledok je však v oboch prípadoch rovnaký – s veľkou pravdepodobnosťou zomriete. Ale aj tak, radšej nech príde dážď ako ruskí vojaci.
Veľkou ambíciou Gustava Flauberta bolo napísať knihu „o ničom“, ktorá by držala pokope len vďaka svojej vnútornej sile. Ktovie, aké boli ambície Georgija Ovašviliho, no podarilo sa mu natočiť film bez slov, ktorý drží pokope vďaka svojej poetickosti, jednoduchosti a naturalizmu. Keby som chcel niekomu vysvetliť kolobeh prírody a ľudského života, pustil by som mu tento film. Lepšie by mu to nevysvetlil nikto.
Veľkou ambíciou Gustava Flauberta bolo napísať knihu „o ničom“, ktorá by držala pokope len vďaka svojej vnútornej sile. Ktovie, aké boli ambície Georgija Ovašviliho, no podarilo sa mu natočiť film bez slov, ktorý drží pokope vďaka svojej poetickosti, jednoduchosti a naturalizmu. Keby som chcel niekomu vysvetliť kolobeh prírody a ľudského života, pustil by som mu tento film. Lepšie by mu to nevysvetlil nikto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára